Navod na použitie: 2. výčitky svedomia

Autor: Jakub Pristach | 1.3.2011 o 21:48 | Karma článku: 3,05 | Prečítané:  673x

  Milujem M*A*S*H. Prehovára k vlastnostiam mojej osobnosti, ktoré túžim rozvíjať. Vo všetkých tých humorne tragických situáciách vidím obohatenie. Áno, je k tomu treba si to všetko vedieť metaforizovať a parafrázovať na seba, ale s tým som ja nikdy nemal problém. Ale k veci. Dnes, práve pri sledovaní M vo mne naplno prepukol pocit, že nejdem správnou cestou, resp. tou „pre mňa správnou". Len v skratke poviem, že na konci tej cesty mám byť ja, ako človek so správnou úrovňou sebavedomia, sebaúcty, sebarealizácie a sebaobetovania sa ľudom, na ktorých mi záleží samozrejme nevynímajúc aj cudzích ľudí, (zvierat, rastlín,...) potrebujúcich moju pomoc. Uvedomujem si, že to bude veľmi zložité, ale tiež som si na to vyčlenil celý svoj život. Ďalej sa chcem venovať, ale tomu, prečo si mám potrebu, tu poupratovať svoje svedomie. Skúsim to pomocou príbehu o tom ako som kráčal každú chvíľku opačným smerom.  

Viete ja trávim podstatnú časť môjho, od zodpovednosti odľahčeného života, pod vplyvom alkoholu. Už po prvých mililitroch cítim, že som konečne opäť šťastný a prehlasujem, že alkohol je zmyslom môjho života. Vlastne svojim zvrhlým spôsobom to aj je pravda. Nemám priateľku, dieťa a ani nič prečo by som žil. Priatelia sú to, čo má v mojom živote tú pravú hodnotu a práve v ich spoločnosti je mi neskutočne príjemné sa spíjať. Dôverujem im, je s nimi sranda a môžem zo seba vypustiť aj to najhoršie, a pred nimi a oni to prekusnu kvôli mne.

Teraz je ten správny moment povedať vám, že napriek tomu nad čím práve rozmýšľate, ja nechcem aby ste ma súdili, ani ja nechcem súdiť opíjanie sa. Tak láskavo zahoďte momentálne myšlienky a skúste vnímať pointu.

Ďalej vám prepíšem, čo som si zapísal do nového bloku, novým perom v kaviarni trnavského Tesca.

Víkendová pamparáda

Toto je neuveriteľný luxus, tieto víkendy. Farby dostanú ústa a zhmotnia sa do vína a človek len chodí od kamaráta ku kamarátovi a necháva popásť svoje ústa v smiešno-obohacujúcich konverzáciách.

Je sobota skoro ráno (14.00) a ja mám prirodzene opicu. Bol by hriech to nezneužiť. Super na mojich opicách je, že mi je z nich tak príjemne zle a tým pádom mi nemôže byť zle z ničoho iného. Cítim sa nadľudsky silný. Teraz by som dokázal aj pozerať Šeherezádu.

Teším sa každú ďalšiu prichádzajúcu slobodnú minútu.

Moje vedomie sa skrúca opicou, súčasnou realitou a najviac myšlienkami na nové dve fľaše vína v batohu. Aby som bol čo najúprimnejší, tak dodám ich poradové čísla: štyri a päť. Včera už bolo červené, ružové a klasicky biele. Dnes to zatiaľ vyzerá na červené a nazelenalé.

No nič, teraz keď na to tak myslím, tak dopijem kávu a idem sa do toho pustiť.

Pripadá vám toto ako príbeh človeka čo ide tou cestou o ktorej som písal vyššie? No mne teda určite nie. Je pravda, že vy nemôžete vedieť ako som sa pri tom písaní ukájal vlastným egom. Aký super som si pripadal. To som ešte nevedel, aký vplyv to má na celú moju osobnosť.

Svinstvo je, že som na to prišiel tým, že som ublížil človeku, ktorí je momentálne mojim najdôležitejším (keď nepočítam najbližšiu rodinu).

Len aby ste rozumeli, nebol som jednoducho schopný správne reagovať na traumatickú udalosť v jej živote. O nej sa mi zdôverila sms-kou, na ktorú som ja neodpustiteľne odpovedal. Pár hodín na to, čo som bol v tom Tescu som chcel tú tému osobne uzavrieť v domnienke, že šlo o nedorozumenie založené na nízkej výpovednej hodnote sms-ky.

To čo nasledovalo som so svojím egoizmom a alkoholom napadnutým mozgom nedokázal pochopiť. Hnevala sa veľmi a dala mi to jasne najavo. Nechápal som nič okrem toho, že po tom ako hrozne som ju vytočil, som o jej priateľstvo asi navždy prišiel.

Prvý deň triezvosti čo nasledoval, som ale všetko čo sa stalo pochopil. Došlo mi, že stačilo naozaj len použiť v správny čas trochu citu a empatie a miesto ublíženia som mohol svojej drahej kamarátke uľahčiť prechod životnou ranou.

Po rokoch sa mi dostavil pocit neopísateľnej hanby. Ako to bolo možné? Veď toto som nemohol predsa ja urobiť! Ako je možné, že som to napriek všetkému urobil?

Egoizmus! Z dní strávených pitím a robenia si čo sa mi zachcelo. Z toho, že som pil, aby mi ostatný boli ukradnutý až sa stalo, že som sa tak zachoval k človeku ktorého mám rád, ktorého neskrývane uznávam a ktorý je pre mňa bytostne dôležitý.

Ja, píšem o tom v nádeji, že sa možno niekto z vás, vďaka tomuto textu, takémuto niečomu vyhne.

Je na čase, aby som nepil z takého zavrhnutiahodného dôvodu. Verím, že to mňa aj mojich drahých dostatočne ochráni. A keď nie, tak potom na seba pritlačím viac.

Je čas vrátiť sa na Cestu!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?