Deň D

Autor: Jakub Pristach | 6.6.2011 o 19:25 | (upravené 6.6.2011 o 19:30) Karma článku: 5,45 | Prečítané:  908x

Išiel som vymýšľať hustú reč na tému: „Ako je možné kašlať na deň D?". Už nejdem. Nestojí mi to za to. Ja to v sebe mám. Obdiv, úctu a vďaku. Ďakujem vám za to, že bolesť, strádanie a utrpenie ste dokázali premeniť na odvahu, šikovnosť a disciplínu.  

Dokážem si predstaviť náčrty množstva situácií, vďaka vlastnému úprimnému záujmu a hlavne šialenstvu vo mne, ktoré ma zblížilo s nejedným druhom bolesti. Tiekli mi slzy, triasol som sa, chcel som zomrieť, chcel som bojovať, chcel som aspoň cítiť už konečne niečo iné. Aj oni  to cítili a stáli spriamene. Nerobili to len pre seba, ale nasadili všetko čo mali.

Je mi smutno, že som o tom dnes nepočul ani slovo od ľudí, ktorých si vážim, ľudí čo tvoria môj svet.

Nedokážem písať o tom, čo teraz cítim. Nedokážem si predstaviť prázdnotu s akou mnohý tieto riadky prečítajú.

Som divný, som hocičo pre vás a je to jedno.

Oni sú a boli hrdinovia.

 

Porozprávajte o tom prosím svojím deťom,

skúste polemizovať s priateľmi, čo by bolo keby...

Je niečo zvláštne prestúpené týmto svetom,

je to, to dobré, čo nájdeme aj v sebe, netreba hľadať v nebi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?