Vymysli si svoj nadpis

Autor: Jakub Pristach | 16.11.2011 o 20:49 | (upravené 16.11.2011 o 21:01) Karma článku: 4,02 | Prečítané:  859x

No nič, človek si musí uľaviť. Nechce sa mi o tom hovoriť, nechce sa mi pozerať na toho, čo by to musel počúvať a už vôbec nechcem počuť všetky tie obligátne ploché odpovede. Skrátka som roboš, robím v stimulačnej deprivácií výrobnej haly, bez rádia, bez kolegov rovnakého veku, alebo aspoň myslenia. To nič, mám ich rád! Je pravda, že chcem mať na svete rád snáď všetkých, ale ich nie je ťažké mať rád, keď sa im učíte rozumieť. Rok. Moje meno je Jakub, pochádzam z malého mestečka, v poslednej dobe zle spím, ešte horšie milujem a už osemnásť dní skoro nefajčím. Otvorte oči, začínam. (oveľa radšej by som napísal zatvorte, ale veď viete... internet...)

Mať tak už na strednej škole poriadny nadhľad. Hej už, už som ho ťahal za ponožky, keď sa mi odrazu zachcelo byť milovaný. Tak som bol. Keď som sa prebral, tie ponožky už smrdeli.

Tak mám maturitu, ktorá dokazuje, že sa počítačov nebojím, výučák čo ma chráni pred vysokým napätím a najnovšie dokonca aj vodičák a štempel na schopnosti zachrániť život.

Nestačí to. Ako, mám svoju prácu rád, teda skôr nevadí mi, ale len mimo deň keď, zistím koľko som to za MESIAC PRÁCE! ZAROBIL! To je vám emócia. To som majster sveta v emo. Že, čo do ...., to je ako záloha .....? to ako za týždeň? si zo mňa robia ....!

Keď si v Bratislave cucali z prstu ten astrologicko-numerický unikát, ktorý nazvali priemerná mzda v slovenskej republike, nemohli poznať všetky otázky, čo si budem klásť pri pohľade na výplatnú pásku. Viete, ale čo je na tom najhoršie? Na mňa sa vy....kašlať, ja mám 23, doma bývam ako v hoteli, nemám nič, nikoho, ale ten numerický exkrement zarábajú otcovia, matky! Aj na toto myslím v tom “tichu“, čo je v práci.

Či sa hanbím za moju prácu? Nie, ja dokonca nerobím ani za tie peniaze, veď to by som tam väčšinu mesiaca ani nemohol byť, aby to bola aspoň ako tak adekvátna výplata. Môj výkon je zmesou snahy nerobiť hanbu mojim pracovitým predkom, presvedčenia že poctivá práca vytvára pozitívnu karmu pre budúcu prosperitu nás všetkých a obyčajného zúfalstva. Pomôžem, prenesiem, urobím, ušetrím chrbát staršiemu človeku. Nechám za sebou kvalitu aj kvantitu, len nech kvapnem svoju kvapku do mora istoty výplaty pre nás všetkých synov, dcér matiek a otcov. Ja sa za svoju prácu nehanbím, ja sa hanbím za svoj plat a za ľudí, ktorí sa podieľali a podieľajú na tom, aký je.

Moje presvedčenie mi, ale moc nepomáha. Nechodím po uliciach s hrdosťou, či s už zmieneným nadhľadom. Je to už dlhšiu dobu, čo sa cítim tak trochu zakliaty do dačoho necitného. Bývanie s rodičmi a strácanie úcty k sebe samému pri pohľade na bankový výpis ničomu nepomáha. Bolesť, ale už asi cíti aj kameň. Cítim ju aj ja a preto verím, že je predsa len všetko v poriadku.

Dúfam, že si rozumieme. Dúfam, že už budem môcť myslieť viac na iné veci. Ja so sebou niečo urobím. Zoženiem si nejaké bývanie a lepšiu prácu. Ešte len sa učím žiť so svojim údelom, bez hlúpostí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?