Výkričníkmi dochucujte podľa vlastnej chuti

Autor: Jakub Pristach | 21.11.2011 o 22:03 | (upravené 21.11.2011 o 22:26) Karma článku: 3,19 | Prečítané:  618x

V nedeľu po obede som si sadol... Hej, veď ja som ten čo vykrikuje tie svoje nezmysli, aj keď už to prestáva byť „vtipné". (ospravedlňujem sa, som rozčúlený: „V nedeľu som si sadol s tým, že predsa len spíšem môj nápad, ako dať politike výpoveď na neurčito.") Strácam keď kričím, strácam keď mlčím, strácam keď stojím, strácam keď sedím. O čom to melem?! Skúste si tú vetu previesť do množného čísla a pred prvé a siedme slovo nastrčte ne-. Máte to? Áno? Chápete? Len spolu prestaneme strácať našu budúcnosť. Budúcnosť našu! Bojovanú, na bolesti stavanú, smrťou vykúpenú  NIMI zmrzačenú. Rozprávajú nám príbehy, podstrkujú fantázie, ale v skutočnosti za tie roky slobody pre nás neurobili dosť. Je jedno, kto to kedy a kde bol. Od roku 1989 odviedli mizernú, mizernú, mizernú prácu a ja chcem, aby sme sa všetci zhodli na tom, že si všetci politici zaslúžia výpoveď. Zhodli sa na nej a prišli im ju s úsmevom do Bratislavy odovzdať. A keď nič iné, tak budem svojím deťom raz rozprávať, že ja som sa aspoň snažil písať. Neukážem im však tieto texty skôr, než im ich preložím do ich materčiny!

 

Článok, čo som nedeľu spísal, ma napadol piatok doobeda. Napadlo ma, že by sme sa my Slováci mohli zhodnúť na tom, že od koryta odoženieme politikov a svojpomocne a s pomocou ostatných bratov ľudí, si skúsime dať novú a lepšiu šancu. V ten piatok som tomu snáď aj veril, že by sa to mohlo... ,ale len časť dňa.

Písal som to, ale už len ako iskierku nádeje a v túžbe urobiť si duševnú hygienu na blogu, ako už veľakrát predtým.

Odvtedy je mi, ale prvýkrát po uverejnení čohokoľvek môjho zle.

Píšem, pretože si potrebujem vyniesť odpadky, aby som sa naučil vyjadrovať svoje vnútro a pre samotné písanie. Zrazu je to, ale preč.

Super však je, že viem prečo to tak je. Učím sa rozumieť sám sebe, odkedy som zažil pár ťažkých chvíľ.

Nevypustil som všetok jed! Paralyzoval ma ako vtedy. Nútil ma prázdne hľadieť do steny. Strácať nad sebou kontrolu.

Nie, nie, nie ja stláčam svoju boľačku po jede slovenskej politiky a jej jed sa derie von: krádeže, tunely, korupcia, špinavosti rozpustené v slovách a gestách.

 

Nechcem vidieť pri moci nikoho, kto tu bol doteraz!

 

Chcem aby sa vlády ujali ozajstný odborníci, minimálne na niekoľko rokov!

 

Chcel by som požiadať o pomoc úžasné krajiny tohto sveta!

 

Chcel by som, aby sa Slovač začala opäť zaujímať o dôležité verejné dianie!

 

Bolo by super, keby nahliadneme do kuchyne úspechov Škandinávie,.... aj s ich šéfkuchármi.

 

Vstávajte a kričte ľudia, čo už toho máte dosť! Ja nemám skoro nič, ale my sme toto všetko. Záleží na nás, čo To Všetko bude znamenať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?