Bloghttp://pristach.blog.sme.sk/rssblog.sme.skblog@sme.skskNový strach na trhu (pristach)Je asi 2:35 pondelok ráno a ja na posteli v polospánku rozdýchavam nočnú moru "originál", číslo dva. Niečo robím, ani neviem čo, pretože na to aby som vnímal izbu v jasnom pološere nemusím ani otvoriť oči a predsa vnímam šialený, za to, ale dočista tichý dav kameňujúci dlhonechtú obludu, ktorú som pred chvíľou vytlačil pred sebou z rybníka. Neviem a čo je horšie, je zrejmé, že ma ani nezaujíma, čo sa stalo s dievčaťom, ktoré skríklo, keď som pochopil, že niečo nie je v poriadku. Viem čo sa stalo! Viem prečo ten tvor na mňa nezaútočil celú tú dobu, čo som sa snažil získať pevnú pôdu pod nohami!Tue, 01 May 2012 20:22:42 +0200http://pristach.blog.sme.sk/c/297595/Novy-strach-na-trhu.html?ref=rssRozhovor (autoterapia "exhibicionistu") (pristach)Osoba (A:), ako aj osoba (B:), sú zmyslené entity existujúce len pre účel mojej lepšej orientácie vo vlastných myšlienkach. Ani jedna z nich nikdy nenavštevovala žiadnu vzdelávaciu inštitúciu v akejkoľvek krajine a tak môžeme byť radi za každú gramatickú chybu ktorú neurobia. Tento text chceme spoločne venovať všetkým slovenským vedúcim pracovníkom.  Sun, 25 Mar 2012 20:11:08 +0200http://pristach.blog.sme.sk/c/294388/Rozhovor-autoterapia-exhibicionistu.html?ref=rssVýkričníkmi dochucujte podľa vlastnej chuti (pristach)V nedeľu po obede som si sadol... Hej, veď ja som ten čo vykrikuje tie svoje nezmysli, aj keď už to prestáva byť „vtipné". (ospravedlňujem sa, som rozčúlený: „V nedeľu som si sadol s tým, že predsa len spíšem môj nápad, ako dať politike výpoveď na neurčito.") Strácam keď kričím, strácam keď mlčím, strácam keď stojím, strácam keď sedím. O čom to melem?! Skúste si tú vetu previesť do množného čísla a pred prvé a siedme slovo nastrčte ne-. Máte to? Áno? Chápete? Len spolu prestaneme strácať našu budúcnosť. Budúcnosť našu! Bojovanú, na bolesti stavanú, smrťou vykúpenú  NIMI zmrzačenú. Rozprávajú nám príbehy, podstrkujú fantázie, ale v skutočnosti za tie roky slobody pre nás neurobili dosť. Je jedno, kto to kedy a kde bol. Od roku 1989 odviedli mizernú, mizernú, mizernú prácu a ja chcem, aby sme sa všetci zhodli na tom, že si všetci politici zaslúžia výpoveď. Zhodli sa na nej a prišli im ju s úsmevom do Bratislavy odovzdať. A keď nič iné, tak budem svojím deťom raz rozprávať, že ja som sa aspoň snažil písať. Neukážem im však tieto texty skôr, než im ich preložím do ich materčiny!Mon, 21 Nov 2011 22:03:54 +0100http://pristach.blog.sme.sk/c/281273/Vykricnikmi-dochucujte-podla-vlastnej-chuti.html?ref=rssAko prichádzajú revolucionári o ilúzie (pristach)Naozaj by ma zaujímalo, či som v tomto unikát, alebo to má viac ľudí, rovnako ako ja. Mám na mysli denné extrémne výkyvy nadšenia pre hocakú myšlienku, odhodlania, preháňania a idealizovania. Inak povedané, ráno sa budím ako Tolkien, do práce už dorazí Che Geuvara a práci mi už pripadá, že rozmýšľam mozgom Alice z krajiny zázrakov. Nasleduje odchod z práce. To už si pripadám ako akýkoľvek muž v stredných rokoch zažívajúci jednu z najsilnejších opíc vo svojom živote. Nasleduje isté obdobie triezvenia, po ktorom opäť nadobudnem istú duševnú rovnováhu a zmysel pre realitu. Tu už o mojom psychickom nastavení rozhodujú klasické premenné ako miera regenerácie, hodnoty rôznych látok v tele, stupeň sexuálnej satisfakcie, prostredie, atď.Sun, 20 Nov 2011 16:23:48 +0100http://pristach.blog.sme.sk/c/281124/Ako-prichadzaju-revolucionari-o-iluzie.html?ref=rssVymysli si svoj nadpis (pristach)No nič, človek si musí uľaviť. Nechce sa mi o tom hovoriť, nechce sa mi pozerať na toho, čo by to musel počúvať a už vôbec nechcem počuť všetky tie obligátne ploché odpovede. Skrátka som roboš, robím v stimulačnej deprivácií výrobnej haly, bez rádia, bez kolegov rovnakého veku, alebo aspoň myslenia. To nič, mám ich rád! Je pravda, že chcem mať na svete rád snáď všetkých, ale ich nie je ťažké mať rád, keď sa im učíte rozumieť. Rok. Moje meno je Jakub, pochádzam z malého mestečka, v poslednej dobe zle spím, ešte horšie milujem a už osemnásť dní skoro nefajčím. Otvorte oči, začínam. (oveľa radšej by som napísal zatvorte, ale veď viete... internet...)Wed, 16 Nov 2011 20:49:20 +0100http://pristach.blog.sme.sk/c/280804/Vymysli-si-svoj-nadpis.html?ref=rssDeň D (pristach)Išiel som vymýšľať hustú reč na tému: „Ako je možné kašlať na deň D?". Už nejdem. Nestojí mi to za to. Ja to v sebe mám. Obdiv, úctu a vďaku. Ďakujem vám za to, že bolesť, strádanie a utrpenie ste dokázali premeniť na odvahu, šikovnosť a disciplínu.  Mon, 06 Jun 2011 19:25:34 +0200http://pristach.blog.sme.sk/c/267270/Den-D.html?ref=rssČo robim pre seba? (pristach)Je to len zamyslenie, v ktorom som sám našiel hĺbku. Kto vie, ale čo v ňom nájdete vy a či sa mi oplatilo obetovať moje vzácne minúty spánku.Tue, 24 May 2011 22:55:16 +0200http://pristach.blog.sme.sk/c/266104/Co-robim-pre-seba.html?ref=rssRozhovor (autoterapia "exhibicionistu") (pristach)A: O čo ti to vlastne ide? B: Idem sa tu rozprávať sám so sebou a svojím spôsobom vlastne s každým, kto si to tu prečíta. A: Prečo ako? B: Taká duševná hygiena, ak chceš môžeš tomu hovoriť autoterapia. A: To akože máš nejaké problémy? B: Ako sa to vezme. Vlastne, každý kto má blog, facebook, alebo niečo podobné to robí. Je to taký fenomén doby. Ľudia píšu o tom čo vidia, zažívajú, prípadne len na seba upriamujú pozornosť iných. Snažia sa ich osloviť samy sebou. A: Prečo? B: Asi majú pocit, že sú na svete samy... A: To vieš ako? Hovoríš o sebe? B: (smiech(úsmev)) Sranda pýtaš sa presne, akoby som sa pýtal sám seba. (pýtam sa sám seba)Tue, 19 Apr 2011 17:44:05 +0200http://pristach.blog.sme.sk/c/262925/Rozhovor-autoterapia-exhibicionistu.html?ref=rssNavod na použitie: 2. výčitky svedomia (pristach)  Milujem M*A*S*H. Prehovára k vlastnostiam mojej osobnosti, ktoré túžim rozvíjať. Vo všetkých tých humorne tragických situáciách vidím obohatenie. Áno, je k tomu treba si to všetko vedieť metaforizovať a parafrázovať na seba, ale s tým som ja nikdy nemal problém. Ale k veci. Dnes, práve pri sledovaní M vo mne naplno prepukol pocit, že nejdem správnou cestou, resp. tou „pre mňa správnou". Len v skratke poviem, že na konci tej cesty mám byť ja, ako človek so správnou úrovňou sebavedomia, sebaúcty, sebarealizácie a sebaobetovania sa ľudom, na ktorých mi záleží samozrejme nevynímajúc aj cudzích ľudí, (zvierat, rastlín,...) potrebujúcich moju pomoc. Uvedomujem si, že to bude veľmi zložité, ale tiež som si na to vyčlenil celý svoj život. Ďalej sa chcem venovať, ale tomu, prečo si mám potrebu, tu poupratovať svoje svedomie. Skúsim to pomocou príbehu o tom ako som kráčal každú chvíľku opačným smerom.  Tue, 01 Mar 2011 21:48:25 +0100http://pristach.blog.sme.sk/c/258183/Navod-na-pouzitie-2-vycitky-svedomia.html?ref=rss3.časť Prišiel koniec...ale koho? (pristach)Pokoj objal Leppovú dušu. Necítil strach, tiaž a ani vlastné telo. Najlepšie na tom bolo, ako mu to pripadalo prirodzené a správne. Čas zostal za jeho zatvorenými viečkami a jediné, čo ostalo po tom všetkom pripomínalo fontánu tepla a spokojnosti vyvierajúcu akoby z jeho už neexistujúcej hrude. Lepp si len tak bol, tam niekde a vychutnával pocit mieru a bezpečia. Predstava fyzickej schránky ako ju poznal v živote bola preč, no aj napriek tomu všetky tie príjemné pocity vnímal skrz ňu. Cítil ako mu teplý vánok fúka do vlasov na zátylku, ako jeho prsty bez námahy prenikajú niečím jemným a príjemným.Sat, 19 Feb 2011 14:10:03 +0100http://pristach.blog.sme.sk/c/257049/3cast-Prisiel-koniecale-koho.html?ref=rss2.časť Cesta pokoja (pristach)Prúd hnal Leppové telo niekoľko kilometrov.  Postupoval vpred aj keď viac ako mŕtvola než živá bytosť. Pocit bezstarostnosti ho úplne pohltil. Ak nemusel ani sa nepohol. Jediné čo ho zaujímalo, bolo, aby sa neutopil a nestratil luk s nožom. Potok nebol nijako veľký a nebyť jary, bolo by nemožné ním splavovať otupených ožralov ako je Lepp. Roztopený sneh z hôr len nedávno zmenil obyčajný cícerok vody, tiahnuci sa od jednej žabej mláčky k ďalšej na prírodný tobogán. Jar odniesla haluzie a zaoblila dno,  akoby to všetko len pre neho, pre svojho stuhnutého surfera.Mon, 14 Feb 2011 20:44:43 +0100http://pristach.blog.sme.sk/c/256513/2cast-Cesta-pokoja.html?ref=rss1.časť S vlnkami prežitia isť (pristach)Prišla akoby zo zeme. Celá spletená a schúlená do seba, až sa nechcelo uveriť, že ju je aj v takej póze možné považovať za, akoby som to povedal, hodnotiteľnú. Lepp nemohol pochopiť, ako môže so svojou výnimočnosťou zapadať do scenérie rozpadnutého čohosi, kde včera, alebo dneska (?) našiel tie fľaše, ktorých nebohým obsahom je práve plný.Fri, 11 Feb 2011 19:58:55 +0100http://pristach.blog.sme.sk/c/256203/1cast-S-vlnkami-prezitia-ist.html?ref=rssNávod na použitie: 1. už bolo načase (pristach)  Presne, už bolo načase si dať po práci kafe a prinútiť sa dačo napísať. Hej, hej samozrejme kafe bez whiskey a toho všetkého pred. Pravda je tiež, že istá zmena je aj textový editor od barových lístkov na účty.   Tak Vás vitám medzi mojimi slovami.   Aby ste rozumeli, už bolo fakt, fakt načase. Sprej som držal v ruke len na brigade, na facebooku už kde koho deprimujem, šokujem či znechucujem tak sa uchýlim k poslednej možnosti ako môžem niekomu vnútiť svoje riadky. Som bloger blo blo blo bloger.    Tue, 08 Feb 2011 20:19:32 +0100http://pristach.blog.sme.sk/c/255875/Navod-na-pouzitie-1-uz-bolo-nacase.html?ref=rss